Nedávno sme mali možnosť navštíviť viacero potravinárskych predajní, patriace pod rôzne reťazce a pri nákupe iného tovaru sme sa zamerali na kontrolu kvality mäsových výrobkov z hľadiska obsahu a zloženia, uvádzaného na obaloch. Svoju pozornosť sme upriamili predovšetkým na mäso a mäsové produkty, ponúkané na zvýraznených miestach a regáloch, teda na také, ktoré chce obchodník predovšetkým svojím zákazníkom „nanútiť“. Aká je teda situácia začiatkom februára v segmente mäsa a údenín na Slovensku z hľadiska obsahu chémie?

Keď som svojím známym rozprával, ako ma rozčuľuje obsah cukru, či skôr fruktózy, v lisovanej pruhovanej slanine akože zo severu Slovenska, často iba otvárali oči. Že by slanina obsahovala cukor, o tom počuli prvý raz. Odporučil som im teda dobre si prečítať na obale zloženie slaniny. To, že sa niečo volá slanina ešte neznamená, že je to iba slanina. Výrobcovia totiž vyrábajú svoje mäsové výrobky kontinuálne, bez ohľadu na sezónnosť spotreby či akciový predaj a to medzidobie, kedy sa jej míňa menej, musí slanina nejako prečkať v skladoch. A v tom jej pomáhajú konzervanty. Na to sme si už tak nejak povinne zvykli. Čo som si ale ja osobne nevedel zvyknúť, je obsah pridávanej lacnej vody, aby mäsový výrobok bol ťažší, teda sa dal predať za vyššiu cenu. Veď stačí si len prečítať lístok, čo obsahuje taká Veľkonočná údená šunka z veľkopredajne.

Niektorí malí výrobcovia stavili na kvalitu a tým podporenú cenu, prvé lastovičky sa objavili v Košiciach alebo Banskej Bystrici. Zrejme odlákali časť zákazníkov, a tým aj ich peňazí, z predajní veľkých reťazcov.

Lebo inak si neviem vysvetliť zlepšenie kvality mäsových výrobkov napríklad v predajniach Tesco. Neverím, že taký blahodarný vplyv na ich produkty mali naše články na tomto webe a ich čítanie zodpovednými manažérmi 😉

Skrátka zobrali sme do ruky balenú slaninu a hľadali sme cukor. No nenašli sme ho tam, v nijakej podobe! Samozrejme, že v podmienkach predaja vo veľkom sa nevyhneme nejakému konzervantu, ale potešilo nás, že z asi šiestich výrobkov v regáli na zvýhodnenom mieste, boli štyri produkty bez obsahu cukru, fruktózy či dextrózy, ktorú sme v takýchto výrobkoch bežne nachádzali v minulom roku. Samozrejme, že hneď vedľa boli balené mäsové výrobky, ktoré v popise zloženia na obale obsahovali okrem mäsa, soli, vody, dusitanu aj fruktózu. Ale je to na nás zákazníkoch, aby sme si pozreli nie len cenovku na výrobku, ale aj jeho zloženie. Má to cenu a predajca nabudúce neobjedná výrobok, ktorý nepredá, pretože my zákazníci ho odmietneme kupovať práve pre zlé zloženie a jeho nepriaznivý vplyv na naše zdravie.

Nedávno som tu kritizoval obsah rastlinného oleja v tradičnom slovenskom výrobku, oštiepku, vyrábanom v Poľsku. V rámci tento cesty sme navštívili aj predajňu Metro a s radosťou musím konštatovať, že tento oštiepok už v popise obsahu neobsahuje nijaký rastlinný olej, len syry, soľ a konzervačnú látku. Či sa jednalo o ojedinelý exces alebo boli iné dôvody návratu ku kvalite sa dnes nedozvieme. V každom prípade aj tu hneď vedľa ležal na regáli poctivý slovenský výrobok, zložený len z mlieka a soli. Pravda, mal kratšiu dobu spotreby, ale s tým si ja hlavu nelámem. Zjeme ho doma skôr, ako padne polovica toho časového intervalu.

Takže situácia na trhu potravín sa v rámci kvality rozhodne zlepšuje aj u veľkých obchodníkov. Len si musíte nájsť pár sekúnd na prečítanie zloženia výrobku a vybrať si ten lepší. Lebo zdravší je aj lacnejší, nemusíte chodiť s peniazmi do lekárne.