Vždy keď máme niečoho viac, ako dokážeme spotrebovať, snažíme sa z toho odložiť „na horšie časy“. Presne z toho dôvodu ľudia vynašli konzerváciu potravín. Sušenie, údenie, nakladanie do soli, sterilizáciu a mnohé iné tradičné aj moderné spôsoby uchovania potravín na dlhšiu dobu. Nejedná sa o nijakú novinku posledných rokov. Jedinou novinkou v oblasti konzervovania potravín je zvýšené využívanie chémie a menej ohľadu na zdravie konzumentov. Je to pochopiteľné. Kým kedysi si ľudia na vidieku pripravovali potraviny sami pre seba, dnes ich vyrába pár ľudí v továrni kdesi ďaleko pre anonymnú masu neznámych jedincov v mestách. A týka sa to aj sušeného ovocia.

Ovocie dozrieva koncom leta a na jeseň a väčšinou všetko naraz. Kým v lete sme čerešne a ríbezle či egreše vládali jesť zarovno s tým, ako sa urodili a dozrievali, tak so záľahou jabĺk, sliviek, marhúľ alebo hrušiek si už tak ľahko neporadíme. A keď ich nestihneme jesť, pokazia sa, začnú hniť. To by bola ale večná škoda.

Lenže aj lekváru a kompótov zjeme len obmedzené množstvo. Kým slivkový alebo marhuľový lekvár nám chutí aj v buchtách aj v ovocných knedlíkoch, hruškového alebo jablkového sa až tak veľa nezje. Možno s pridaním nejakých jahôd. A aj zaváracích pohárov má každá rodina obmedzene. O množstve času a energie, potrebného na výrobu lekváru a kompótov nehovoriac. Navyše sa pri tom spotrebuje aj veľa cukru. Síce nám zvykli tvrdiť, že kompóty a lekváre sú zdravé, pravdou je, že nám najmä chutili pre ich sladkú chuť. A na pridávanom kryštálovom rafinovanom cukre z repy nie je toho veľa zdravého. Navyše pri sterilizácii bol veľmi účinne zlikvidovaný aj vitamín C. Takže nám vlastne ostala ovocná sladká masa. Chutila, no nič viac.

Oveľa lepšie je na tom ovocie, ktoré bolo konzervované sušením. Žiadny pridávaný cukor, len ten, ktorý v ovocí sa prirodzene nachádza, teda fruktóza. Žiadna likvidácia vitamínov teplom, žiadny úbytok vlákniny. Stratila sa len voda.

Kým bylinky na čaj sa zvykli v lete sušiť vonku, v tieni, ovocie sa sušilo v kuchyni. Veľký sporák slúžil na varenie aj pečenie a samozrejme aj na vykurovanie kuchyne prípadne vedľajšej izby. Takže sa v ňom kúrilo drevom prakticky stále. A teplo bolo aj na sporáku aj v rúre na pečenie. Toto teplo, ktoré by sme dnes mali tendenciu považovať za odpadné, sa využilo na sušenie ovocia.

Čerešne a slivky sa sušili v celku, s kôstkami. Poukladali sa väčšinou na plech, určený na pečenie, a vložili do rúry alebo na kraj sporáka. Väčšie plody, ako hrušky alebo jablká sa rozkrojili na polovičky a z nich nakrájali plátky hrubé niekoľko milimetrov alebo mesiačiky. Takisto ich položili na plech a sušili. Do rúry na sporáku sa takto vošli aj tri plechy, na miernom teple sa podľa veľkosti plodov a množstva tepla usušili za pár dní.

Sušené ovocie zaberalo oveľa menej miesta, ako zavarené, navyše prakticky nevyžadovalo žiadnu prácu ani veľa energie pri príprave. Znížením obsahu vody pri zachovaní množstva vlákniny a cukru v ovocí dostalo výraznejšiu a sladšiu chuť.

Dnes už málokto doma kúri drevom a má možnosť takto sušiť ovocie prirodzeným spôsobom. A na radiátoroch ústredného kúrenia toho veľa nenasušíte, sú príliš studené. Navyše v čase, kedy dozrieva ovocie, sa v bytovkách ešte nekúri. Takže ak aj máte vlastnú záhradu a svoje ovocie, musíte sa k sušenému ovociu dostať inou cestou.

Najľahšie je to nákupom v nejakej predajni či supermarkete. No skôr, než dáte sáčok so sušenými plodmi do nákupného vozíka, prečítajte si na obale zloženie. Ak vás neprekvapí prítomnosť dodatočného cukru alebo syričitanov, tak pokračujte. Ak vám ale záleží na zdraví svojom aj vašej rodiny, veľmi rýchlo vrátite obal s priemyselne vyrábaným sušeným ovocím späť do regála.

Ale nezúfajte. Aj v tejto modernej a chemickej dobe existuje možnosť, ako získať sušené ovocie bez chémie a zdravé. Kúpte si elektrickú sušičku ovocia a nasušte si svoju úrodu doma. Pravda, nebude to úplne zadarmo, ako u vašej starej mamy, ale aj tak si pripravíte zdravú a sladkú maškrtu a nemusíte dopovať svoje deti zbytočnými éčkami.

Len nezabudnite častejšie vetrať. Elektrická sušička odstraňuje vlhkosť z ovocia a dostáva ju do ovzdušia. Aby sa vám nerosili rohy kuchyne alebo plastové okná. A možno budete radi, že v týchto jesenných dňoch, kedy ešte v bytovke nekúria, ale vonku sa už ochladilo, si prikúrite odpadným teplom zo sušičky ovocia, nemusíte zapínať konvektor. V podstate to urobíte presne naopak, ako naši starí rodičia. Oni kúrili a varili a popri tom sušili ovocie, my sušíme ovocie a popri tom si kúrime. Takže keď si prepočítate cenu doma sušeného ovocia, zistíte, že to nie je až tak drahšie, ako kupované, zato oveľa zdravšie.