Neviem ako vy, ale ja som priam posadnutá pizzou. Nemala by som problém konzumovať túto pôvodne taliansku špecialitu hoci každý deň. Ako to už ale býva, všetkého veľa škodí a keďže v 90% reštaurácií dostanete síce chrumkavú, no zaručene „bielomúkovú“ pizzu, (ako by na východe povedali) „neda še švicic“. To znamená, nedá sa jesť ju každodenne bez vedľajších účinkov vo forme tukových vankúšikov. Alebo žeby predsa?
Pri snahe o prechod na paleo stravovanie (článok Kde sú korene našich stravovacích návykov) som tuho rozmýšľala nad tým ako jesť pizzu, a pritom ostať pri zásadách môjho nového stravovania. Samozrejme, opäť raz pomohol „ujo Google“ a našla som úžasný recept na pizzu, ktorá je vhodná nielen pre ľudí stravujúcich sa starovekým spôsobom, no rovnako i pre ľudí trpiacich celiakiou a dovolím si tvrdiť, že i pre športovcov, keďže obsah bielkovín je v tomto druhu pizze podstatne vyšší.
Tu je teda recept:
250g mäsa (aký druh použijete je výlučne na vás)
2 vajcia
2 PL kokosovej múčky
korenie, soľ (podľa chuti, prípadne môžete dať do cesta i iné koreniny podľa chuti)
Postup:
V prvom rade sa podľa mňa každý začuduje nad kokosovou múčkou. Čo tam preboha robí? Nuž, poďme pekne po poriadku. Mäso si pokrájame na menšie kúsky, ktoré následne vložíme do mixéra. Pridáme vajíčka, kokosovú múčku a koreniny. Všetko spolu premixujeme, z čoho sa nám vytvorí jemné trochu lepivé cesto. A čo ten kokos? Zohráva dve dôležité úlohy – jeho textúra nám napomáha, aby bolo cesto jemné a pri pečení chrumkavé a na druhej strane jeho mastnejšie zloženie zabezpečuje vláčnosť cesta a jeho celkovú schopnosť „držať pokope“.
Cesto si rozdelíme buď na jednu väčšiu pizzu alebo niekoľko menších (ja som urobila tri menšie). Uložíme ich na plech s papierom na pečenie a šupneme do rúry na niekoľko minút, aby sa cesto trošku opieklo. Trvá to približne 5-7 minút a okraje začnú byť zlatisté. Vtedy pizzu vyberieme a obložíme ju ako bežnú pizzu (paradajky, syr, šunka, slanina, šampiňóny – čokoľvek). Pizzu potom vložíme naspäť do rúry na ďalších približne 10-15 minút. Každá rúra pečie inak, takže treba priebežne kontrolovať cesto a jeho „chrumkovanosť“.
Takže? Dúfam, že som vás navnadila a vyskúšate tento recept. U nás doma sa po pizzi len tak zaprášilo, veď čo je lepšie ako mäso s mäsom, však? Príjemné pečenie a dobrú chuť prajem.