Zaujímavá zásada, ktorú s obľubou aplikujem na rôzne životné situácie. Využívam ju dávnejšie, ako jeden nepoškvrnený politik ju začal hlásať ako zásadu pre posudzovanie nespratníkov. Symbolizuje princíp, že človek sa môže mýliť, ale mýlenie nemôže byť pravidlo. Naposledy sa mi osvedčilo dať najviac tri šance v prípade istého druhu chleba z obchodu. Či skôr správnejšie by som mal napísať „pekárenský výrobok“.

V lete sme trávili veľa času v našej prírodnej záhrade, spolu s partnerkou sme chceli čo najskôr zasadiť všetky stromy, kríky, okrasné kvety ako aj zeleninu a vytvoriť záhony a zákutia, aby sme v čo najkratšom čase pretvorili zanedbanú lúku v kvitnúcu a plodiacu záhradu. Ak ste boli v podobnej situácii, tak viete, že je to naozaj časovo náročné. Samozrejme že chodíme aj do práce a nejaký čas zaberie aj príprava jedla. V lete je vidno dlho do večera a teda sme večerievali práve v záhrade. Ale pripravovať jedlo sa tam veľmi nedá, ak nerátam grilovanie. Takže sme si jedlo nosili z domu a často sme kombinovali chlieb, mäsové výrobky a našu čerstvú zeleninu. Chlieb si tiež pripravujeme doma, pečieme poctivý kváskový.

Jedna z návštev u nás v záhrade priniesla chlieb. Spolu sme si posedeli, porozprávali sa a dali sme si údenú klobásku s týmto kupovaným chlebom. Chutil celkom zaujímavo v duchu súčasných „zrných“ inšpirácií obchodu aj zákazníkov obsahoval v ceste všelijaké druhy zŕn, identifikoval som aj sóju. Tmavá až sivá farba kôrky aj cesta mala evokovať zdravosť, pretože ľudia veria tomu, že keď chlieb nie je biely, tak je zdravý. No hmatom som ľahko zistil aj bez čítania zloženia, že cesto je mäkké, teda pšeničné a farbu mu zrejme dodáva nejaká chémia, nejaké farbivo. Pretože skutočne tmavý chlieb, teda z ražnej múky, je tuhý, nie ako buchta.

Teda sme posedeli, porozprávali, klobásku zajedali chlebom aj paprikou a paradajkami zo záhonov a večer sme sa rozlúčili. No na návštevu som zabudnúť nemohol, celú noc som mal ťažobu v žalúdku a bolela ma hlava. Na jednom konkrétnom mieste, kde ma bolieva vždy, keď mám problémy s trávením. Keďže sa mi to nestáva často, prekvapilo ma to. Možno som v družnej debate trochu prestrelil množstvo jedla, jednoducho som sa asi prežral.

O pár týždňov som si na tento drevorubačský chlieb spomenul, keď sme boli na nákupe v jednom z dvoch nemeckých obchodných reťazcov, ktoré ho predávajú, ako som neskôr zistil. A zistil som aj to, že je to pečivo dodávané ako zmrazené a na predajni dopekané, predávané ako čerstvé. No aj tak sme si povedali, že mu dáme ešte jednu šancu. Doma sme si pochutili, tentoraz ale nie s klobásou. Výsledok bol ovšem rovnaký. V noci ťažoba v žalúdku, bolesti hlavy, nadránom som niekoľko hodín nemohol spať. Nepomáhalo ani dať si pohár vody alebo bylinkový čaj, problémy prestali až popoludní. Prakticky až celý deň po konzumácii tohto pečiva.

Tá bolesť je nepríjemná, nedovolí človeku poriadne sa sústrediť na prácu ani na nič iné. Celé dopoludnie som prakticky len preležal na gauči, sem tam sa prešiel po byte, vyšiel si na balkón na čerstvý vzduch. Nepomáha nič, ani malý štamperlík. Chrumkavé pečivo s dobrou chuťou za to nestojí.

Dal som tomu drevorubačskému pokrmu ešte jednu šancu. Tretiu, poslednú. Pri jednej ceste autom som nestíhal obed vo svojej obľúbenej reštaurácii, tak som si popri nákupe iných vecí do záhrady kúpil aj jeden drevorubačský kúsok. Tentoraz som ho nejedol so žiadnym mäsom. A tak som dostal tretiu lekciu. Poslednú. Mala klasický priebeh. Najprv dobrá chuť, chrumkavá konzistencia, neskôr ťažkosť na žalúdku a v noci bolesti hlavy, nad ránom sa pre ňu nedalo spať. Dopoludnie som prežil na vode a čaji, zameškanú prácu budem dobiehať cez víkend.

Aby mrazený polotovar dlho vydržal, okrem bežnej múky a droždia sú do cesta pridávané aj iné chemikálie, ktoré majú za úlohu zlepšiť konzistenciu cesta. Polotovar sa dá narýchlo zapiecť, ale nedopečie sa a hlboko sa zamrazí. Niektoré zdroje tvrdia, že v takomto stave sa môže prevážať a skladovať po Európe aj trištvrte roka, kým doputuje na rošť dopekacej pece v predajni, kde čerstvé dopekance servírujú zákazníkom niekoľkokrát denne a na ich vôňu ich lákajú k nákupu.

Trikrát som si namiesto osvedčeného domáceho kváskového chleba alebo overeného pšenično ražného kváskovo-kvasnicového chleba z lokálnej predajne dal dopekané pečivo z nadnárodného reťazca. A trikrát to pre mňa nedopadlo dobre. Za seba môžem povedať, že stačilo. Nebudem sa napchávať chémiou a farbivami, ktoré sa v pekárenskom výrobku nachádzajú len preto, aby výrobcovi a predajcovi zvýšili zisk.

Každému ide o jeho dobro. Mne ide o moje zdravie.