Vždy keď vidím v obchode alebo v letáku ponuku na „viaczrnný chlieb“, spomeniem si na ten starý vtip, kde ázijský obchodník na otázku zákazníka, prečo majú tie tepláky na boku nie tri, ale štyri biele pásiky, odpovedá s nonšalantným úsmevom: „Viac pásik, viac Adidas“. A tiež si pri pohľade na ten viaczrnný chlieb kladiem otázku, prečo nás chcú výrobcovia potravín oklamať?

Ešte nedávno ste si mohli v obchode kúpiť v podstate len dva druhy chleba. Biely a čierny. Biely bol považovaný na niečo extra, kvalitný, výnimočný. Biela múka vznikla postupným vylepšovaním technológie, kedy sa po mletí obilného zrna dôkladne odstránili všetky šupky a nečistoty a ostal len biely prášok, mletý na tri druhy zrnitosti. Veď aj dnes v receptoch na všelijaké koláče a iné „dobroty“ čítate, že máte použiť raz hladkú, raz hrubú a inokedy polohrubú múku.

Postupne ako mlynári a pekári „vylepšovali“ múku na chlieb, až z nej vznikla chemická rýchlozmes, poučení a skúsení ľudia začali dávať prednosť chlebu tmavému vediac, že tie zvyšky šupiek zo zrna majú tiež svoju nezastupiteľnú úlohu v trávení a tým aj zdraví človeka. Že nedeľný koláč z bielej múky je fajn, ale jesť celý život chlieb z bielej múky je o život. Ten náš. Že je lepšie dávať prednosť aj iným obilninám, ako len vyšľachtenej pšenici a že nejaká tá šupka telu skôr pomôže, ako ublíži.

Výrobcovia priemyselných potravín sa nenechali zahanbiť. Prečo by ale mali meniť osvedčené technológie a postupy, prečo by mali začať piecť chlieb z raže, keď celé dotované poľnohospodárstvo je nastavené na produkciu „kvalitnej potravinárskej pšenice“, z ktorej možno múka dobre lepí pri výrobe, ale inak zbytočne lepkom iba zalepí nie len črevá človeka a sliepka z nej vajce neznesie, lebo ju tiež nevie stráviť. Všetko ostalo pri starom, len sa do pšeničnej múky pridával karamel, teda cukor (povolení návyková látka – opäť dotovaná), takže chlieb bol tmavý a sladký, takže chutil. Hlúpi ľudia ho kupovali namiesto bieleho, výrobcovia si mädlili ruky a my sme len krútili hlavou.

Osveta sa však predsa len šíri a tak niektorí ľudia pochopili, že neplatí rovnica „tmavý chlieb=zdravý chlieb“. Najmä nie keď je je tmavosť dodatočná vlastnosť a nie výsledok výrobného postupu.

Celozrnný chlieb nahradil tmavý chlieb

Obchodníci predsa len počúvajú svojich zákazníkov, pretože im ide o ich peniaze. A keď ľudia začali v obchodoch stále viac a viac hľadať namiesto karamelového tmavého pšeničného chleba celozrnný chlieb, teda chlieb z múky bez odstránených šupiek zo zrna, obchodníci zareagovali. Ponúkli im celozrnný chlieb.

A nie len to. Predvídavo všetkým tým, ktorí mali záujem postúpiť o level vyššie, ponúkli aj viaczrnný chlieb! Predsa nebudeme trocháriť!

Osveta sa šíri predsa len pomaly. Mnohí zákazníci dodnes nepochopili, že „celozrnná múka“ znamená, že múka z obilia obsahuje v sebe celé zrno nie v zmysle „nepomleté zrno“, ale múka s obsahom všetkého, čo bolo v zrne. A tak vidíme v predajniach ženy, nakladajúce do košíkov bochníky posypané všelijakými semenami, ktoré sa v pekárni našli. Samozrejme že viaczrnný chlieb je drahší, veď toho obsahuje viac! A niektoré dokonca nie len na povrchu, ale aj v ceste. Na priereze vidíte, čo všetko sú schopní pekári do cesta nahádzať. A ľudia kúpiť 🙁

Niekedy vtipkujem,, že peceň chleba posypali tým, čo v mlynici pozametali 😀 A ľudia im to žerú. Veď čím viac pásikov, tým viac adidas!