Keď sme kupovali svoju záhradu, plánovali sme nielen zeleninové záhony a ovocný sad. Naším cieľom bolo tiež získať miesto pre oddych od ruchu mesta a priestor, kde sa budú bezpečne cítiť aj malé deti. V našom prípade budúcej vnúčatá. Stále mám v pamäti, ako som rád chodil k babičke na Vysočinu, ako sme preliezali záhradu a sledoval svet z výšok ovocných stromov. Tak si predstavujem detský raj.

Asi nie som sám, kto má podobné plány. Hneď vedľajší dom a záhradu kúpil nedávno starší manželský pár. Záhrade samotnej toho veľa nedávajú, ďaleko väčší dôraz kládli na opravu domu a úpravu jeho bezprostredného okolia. Ani sa im nečudujem. Majú celkom šesť vnúčat a v lete ich mali všetky naraz pri sebe. Najobľúbenejším miestom sa stala záhradná trampolína.

Výskanie malých detí bolo počuť doďaleka. Pre nás na šťastie bola trampolína až za stodolou, takže sme si svoj kľud trochu užili. Ale keď som videl, ako dokážu decká na nej vyvádzať, mal som trochu obavy. Asi ako každý dospelý. Sused ma však ubezpečil, že si dal s výberom trampolíny trochu práce. Našiel naozaj kvalitnú a pre deti bezpečnú od novozélandského výrobcu. Deti tak môžu vyvádzať bez obáv zo zranenia. A trampolína odvedie deti od neustáleho čučania do smartfónu alebo tabletu.

Deti na trampolíne

Ja by som radšej deti sprevádzal po záhrade, učil ich ako sa starať o stromčeky a ktoré ovocie ako chutí a na čo sa dá použiť. Rád by som s nimi chodil na prechádzky na lúky a po lese za pozemkom, aby som ich naučil niečo o prírode, aby dokázali rozpoznávať druhy vtákov a spoznali aj divé rastliny. Ale dnešné deti sú asi iné, než sme boli my. Žijú v inom svete. A to mi potvrdil aj sused. Prechádzky v prírode ich bavia len krátko, informácie hľadajú v internetovom vyhľadávači a ako by ich nechal váľať sa v cudzom stohu sena, nech sa radšej vybláznia pod kontrolou na bezpečnej trampolíne.