Keď bývate a pracujete v meste, stresu si užijete habadej. Veľa ľudí potom po práci a cez víkendy relaxuje buď športom alebo záhradníčením. Oba spôsoby majú svoje prednosti. Šport okrem odbúravania stresu posilňuje fyzickú kondíciu a zvyšuje psychickú odolnosť, záhradníčenie dostatkom pohybu má podobné dlhodobé účinky ako športovanie a „vedľajším produktom“ sú vlastné a zdravé potraviny.

Preto sa venujem obom koníčkom. Takmer každé popoludnie sa vyberiem do záhrady, skontrolovať, ako sa tam všetkému darí, ako rastie a dozrieva zelenina. A keď sú cez deň veľké horúčavy, večer všetko popolievam. Potom pozberám úrodu, aby som mal čosi čerstvé a dobré pod zub aj doma.

Keď nie je žiadna súrna robota v sade alebo na záhonoch ani netreba polievať, rád sa vyberiem na bicykel. Obľubujem dlhšie trasy, kedy mám čas kochať sa prírodou. A samozrejme potom musím vyriešiť aj otázku, čo budem ten deň jesť a tiež, kde to budem jesť. Do úvahy prichádzajú reštaurácie na dedinách, kde varia a kde sa teda môžem zastaviť naobedovať.

Minulý týždeň som sa na výlet na bicykli vybral cez pracovný deň. Urobil som si voľno a vyrazil von z mesta. Tesne po poludní som sa zastavil v jednej z obľúbených reštaurácií s vychválenou kuchyňou. Prekvapilo ma, že je tam prázdno, okrem jedného štamgasta. Asi už všetci z dediny a z firiem v nej boli po obede. Atmosféru prázdnej jedálne dotváral zapnutý televízor.

Keďže ak nie som v kancelárii alebo v záhrade, som na bicykli, v podstate ani neviem, ako televízor vyzerá. A až teraz tu, na obede v dedinskej reštaurácii, som si uvedomil, aké plus to pre mňa je. Bol zapnutý totiž kanál vraj najsledovanejšej našej televízie. Práve som trafil nejakú prestávku v programe a kým mi priniesli obed, vypočul som si takú znôšku drastických upútávok na hlúpe relácie, excentrických reklám, plných stupidít a propagácie nie len zdravotných nezmyslov, ale aj vyslovene škodlivý produktov, predávaných v obale potravín až po nevyhnutné produkty do domácnosti, bez ktorých už roky v zdraví žijem.

Nezvyknutý na ten hluk, džingle a afektované hlasy som bol rád, že som dojedol chutné jedlo, ale kávu som si už nedal. Uvedomil som si totiž, ako televízia útočí nie len na moje zmysly (zrak a sluch), ale aj moje duševné zdravie. A ako teda moja nová záhrada, ktorá mi zaberá prakticky všetok čas, chráni moje zdravie tým, že mi neostáva čas tie nezmysly sledovať. Nie som potom manipulovaný, nie som ovládateľný, som slobodný.

Rozhodol som sa, že keď budem pre zlé počasie doma, nebudem tieto komerčné televízne stanice pozerať. Veď normálny človek má toľko iných možností. Okrem odborných kníh o permakultúre v záhrade existuje aj internet a stránky, ktoré mi nechcú za každú cenu niečo predať, ale skôr poučiť a poskytnúť zaujímavé a dôležité informácie.

Chcete si zachovať svoje duševné zdravie? Vypnite telku.