Nie je žiadnym tajomstvom, že priemyselne vyrábané potraviny majú ako svoj hlavný cieľ nízke výrobné náklady a potom prijateľnú chuť. Tá býva často dosahovaná dochucovadlami, aby zamaskovali neprítomnosť niektorej suroviny alebo prítomnosť náhražky. Lenže málokto číta zloženie toho, čo sa chystá zjesť a potom sú ľudia často prekvapený, aké následky to na nich zanecháva. A riešením nie je ani prechod na vegetariánstvo alebo paleo stravovanie, keď ste odkázaný na zeleninu zo supermarketov.
 

Ako prvé bolo úprava zvyklostí, na obed aj iné jedlo počas dňa som si vždy našiel čas, práca musela trochu počkať, aj keď sa to kolegom nie vždy páčilo. Ale zmena neprichádzala. Bodaj by aj nie, keď som jedol stále tie isté veci, len som jedeniu dal aký-taký časový režim. Aspoň že priberanie na váhe sa zastavilo, lebo stovka na váhe sa nebezpečne blížila!

Raz moja polovička navrhla skúsiť stravu v štýle Paleo. Počas víkendu sme si preštudovali všetky dostupné informácie a od pondelka začali jesť inak. Najhoršie bolo vybrať si z obedového menu, pretože doma sa človek prispôsobí novým zvyklostiam ľahšie.

Prvá vec je, čo budem jesť a druhá, čo jesť nebudem. V tom si treba urobiť jasno. A tak v reštauráciách na tanieroch zostávali zemiaky, ryža, knedle, cestoviny, zjedli sme len mäso a zeleninu. Z domu sa vytratili rôzne druhy pečiva či pomazánok, ostal len kváskový chlieb. Ku kvalitnej šunke či vajíčkam z domáceho chovu pribudlo veľa zeleniny.

Lenže kupujte si zeleninu z obchodu. Radšej neviete, čím všetkým a koľkokrát ju striekali, aké chemikálie sa vám do tela spolu s vitamínmi dostávajú. A či dozrela na slnku alebo až v prepravnom boxe zmenila farbu. Napriek všetkému sa tvar najmä mojej postavy zmenil, paleo stravovanie a dôsledné vyberanie si v reštikách, čo jesť budem a čo radšej nie, prinieslo ovocie, zhodil som 14 kilo. Trvalo to síce rok, ale teraz si držím stabilnú váhu. Aj to bicyklovanie ide akosi ľahšie 😉

Riadením osudu a zhodou niekoľkých „náhodných“ udalostí sme sa jednej skorej jari stali majiteľmi veľkej záhrady na dedine. A samozrejme sme založili ovocný sad a zeleninové záhony. Kým na sladké ovocie si musíme rok či dva alebo aj tri u niektorých stromov počkať, zelenina dáva úrodu už pár mesiacov po zasadení.

A tak si každé leto a jeseň užívame nie len reďkovky, mrkvu, cviklu, uhorky, papriky či paradajky, už sa nám urodil aj hrach, cibuľa, cesnak či vodný melón. Každý rok máme kvantum hokaido tekvíc. Všetko zaručene bez chémie, všetko zaručene dozreté na slnku, všetko zaručene čerstvé.

Samozrejme, že to nerastie samé od seba. Ale aj ten pohyb na čerstvom vzduchu nám zdravotne prospieva. Záhradu máme založenú tak, aby sme dokázali pestovať svoju zeleninu bez zbytočnej driny a bez zbytočných výdavkov. K paleo stravovaniu sme pridali permakultúrnu záhradu.

Zimu nejako prežijeme na kupovanej zelenine, keď dojdú zásoby z našej produkcie. Ale v sezóne a krátko po zbere úrody máme doslova neobmedzené zásoby vlastnej zeleniny a ovocia a paleo stravovanie je so svojou záhradou hračka. A naše postavy stále dobre vyzerajú a stále sa cítime skvele.