Práca operátora vysokozdvižného vozíka sa na prvý pohľad môže zdať nenáročná – veď človek „len sedí“. Opak je však pravdou. Dlhodobé sedenie v kombinácii s neustálym otáčaním trupu, vibráciami stroja a sústredením sa na milimetrovú presnosť predstavuje pre ľudské telo extrémnu záťaž. Ak sa k tomu pridá nevhodné pracovné prostredie, výsledkom sú chronické bolesti, únava a znížená bezpečnosť práce.

Neviditeľný nepriateľ v podobe celotelových vibrácií

Jedným z najväčších zdravotných rizík pri obsluhe VZV sú tzv. celotelové vibrácie. Tie vznikajú pri prejazde stroja po nerovnej podlahe, cez dilatačné špáry alebo pri nakladaní tovaru. Tieto otrasy sa cez kolesá na VZV, podvozok a sedadlo prenášajú priamo do chrbtice a vnútorných orgánov. Dlhodobé vystavenie týmto mikronárazom môže viesť napr. k predčasnému opotrebovaniu medzistavcových platničiek.

Preto by mal byť vozík vybavený kvalitnou odpruženou sedačkou Grammer. Samozrejme, sedačka musí byť tiež správne nastavená na hmotnosť vodiča. Tak dokáže pohltiť väčšinu škodlivých otrasov. Operátor by však mal dbať aj na rýchlosť jazdy: čím pomalší a plynulejší prejazd nerovnosťami, tým menej námahy pre jeho chrbticu.

Rotácia krku a trupu

Pri cúvaní alebo manipulácii s nákladom vo výškach sú vodiči nútení k častým a prudkým rotáciám krku a trupu. To môže viesť k preťažovaniu svalstva alebo až k zablokovaniu krčnej chrbtice, či bolestiam ramien.

Moderné vozíky dnes ponúkajú otočné sedadlá alebo ovládacie prvky integrované v lakťových opierkach, ktoré minimalizujú potrebu neprirodzených pohybov. Obmedziť vytáčanie celého chrbta dokážu aj spätné zrkadlá, či kamera.

Robte si „mikroprestávky“

Telo potrebuje pohyb a obsluha VZV je v podstate sedavé zamestnanie. Aj počas rušnej zmeny by si preto mal operátor nájsť čas na krátke „mikroprestávky“. Stačí raz za hodinu na minútu vystúpiť z kabíny, vystrieť sa a urobiť pár jednoduchých krúživých pohybov ramenami a hlavou.

Zdroj obrázka:

Autor: The Yuri Arcurs Collection / freepik.com