Ako malý chlapec som často chodieval na prázdniny k starkej na dedinu. Okrem stretnutí s prázdninovými kamarátmi som sa tešil na babičkine buchty so slivkovým lekvárom a ako budeme spať na starých drevených posteliach. Bolo to niečo iné, než naše moderné drevotrieskové postele doma. Aj keď boli staré, stále dobre slúžili, nikde nevŕzgali a vynikala na nich tá štruktúra pravého dreva. A nesmrdeli, ako tie bukasové.
Dnes už som starší a rozdiely medzi nábytkom z masívu a drevotriesky si uvedomujem ďaleko viac aj vďaka tomu, že som mal možnosť vidieť, ako sa pracuje vo veľkom drevokombináte, kde sa drevo vyrába z pilín, kde sa diely skrutkujú kladivom, čalúnenie „šije“ sponkovačkou a iné šialenosti. Preto keď hľadám nový kus nábytku, obzerám sa vždy po masívu. Teda poctivému drevu, kde je každý kus nábytku vyrezaný z kmeňa stromu, nie zlepený zo zvyškov.
Vyberal som si nedávno masívne postele. Zo skúseností viem, že v rodinnej firme sa ďaleko viac dbá na kvalitu, je tam ďaleko užší vzťah medzi ľuďmi a nie je potrebných priveľa manažérov, aby práca bola hotová včas a kvalitne.
A aj keď tieto postele nevyzerajú ako tie u babičky, sú vyrobený poctivo a z poctivého dreva. Čo ma ale prekvapilo bol fakt, že sa z masívu vyrábajú aj postele s úložným priestorom, pretože náhradné periny alebo vankúše predsa len potrebujete niekam uložiť a skrine sú plné bielizne a šatstva, najmä mojej drahej polovičky. Ale to iste sami poznáte. Ale u tohto prevedenia nemusíte dvíhať ťažkú bukasovú časť, len si jednoducho vytiahnete šuflík pod posteľou a zase ho zasuniete.
Aj keď už k babičke dávno nejazdím, drevené postele majú pre mňa rovnaké čaro a dúfam, že až za pár rokov začnú k nám jazdiť naše vnúčatá, tiež si obľúbia spanie v poctivej drevenej posteli z masívu, tak ako ja v ich rokoch.